V októbrovom šedom tichu stojím pri jej mieste posledného odpočinku a ďakujem.
Ďakujem, že:
- nespanikárila, keď sa v pôrodnici menili služby a porodila ma sama bez pomoci zdravotníkov,
- mi zadoček netrápila v umelých plienkach, ale v bavlnenej jemnosti,
- ma dojčila v tichu a v súkromí, kde sme si hľadeli do očí a napriek jej „výstavnému“ prsníku ho nevystavovala očiam verejnosti na obdiv,
- keď som noci preplakala, vzala ma do náručia a v kuchyni sme spolu prebdeli až do rána, aby sa otec vyspal do práce,
- ma nekŕmila umelými kašami, pizzami a špagetami,
- moje prvé kroky boli po našom dome, záhrade, parku, ihrisku a nie v lietadle alebo v sedačke na vysokohorskej túre,
- nedele a sviatky boli o spoločnom doma navarenom obede, rodinnej pohode a nie o nákupných centrách,
- keď som nevedela čo od dobroty dala mi „výchovnú“ po zadku,
- učiť sa mám pre seba a nie pre známky,
- najskôr sú povinnosti a potom zábava,
- keď ma trápila nešťastná láska mi osušila slzy a povedala, že najväčšia láska je rodičovská láska a chlap príde druhý,
- keď je otec prísny je to pre moje dobro,
- najväčšou hodnotou je rodina, a že platí aká je žena, taká je rodina,
- problémy sa majú riešiť, nie od nich utekať,
- vážiť si starších, lebo ak sa dožijem aj ja raz budem stará,
- keď som v kuchyni pripálila jedlo aj s hrncom skonštatovala, že nabudúce si dám aspoň lepší pozor,
- nebola moja kamarátka, ale skutočná matka,
- mi verila, že všetky dobré veci, ktorým ma naučila prenesiem do svojej rodiny pre pokoj na tomto svete.
ĎAKUJEM
Proti predsudkom o dojceni pisal aj dennik Postoj.... ...
Ďakujem za prekrásny blog ako poctu Vašej ...
Milan, posudzovanie morálnych cností radšej ...
Prekrásny článok, s ktorým sa dá len súhlasiť.... ...
Samozrejme - ak by som mal potrebu týrať, tak ...
Celá debata | RSS tejto debaty