Začína nový školský rok, ktorý bude bez oficiálneho ministra školstva. Predovšetkým učitelia sa pýtajú aký bude a čo prinesie v ich profesionálnom živote. Možno stačí prelistovať pedagogicko-organizačné pokyny,zistiť v nich dôležité termíny a skonštatovať, že za tie peniaze stačí.
Aký je súčasný učiteľ v podmienkach celospoločenskej nestability a morálnej krízy? Keďže v našom demokratickom školstve vládne sloboda, každý učiteľ sa môže slobodne rozhodnúť aký obsah a cieľ bude mať jeho profesionálna snaha. Aj bez vešteckých schopností vieme predpovedať, že v kvalite vzdelávania a výchovy sa nič prevratné neudeje. Keďže na všetkých stupňoch škôl v súčasnosti absentujú učitelia (riaditeľov nevynímajúc), ktorí by boli odbornými a morálnymi autoritami, sloboda v školstve sa stáva bezbrehou. Tá, dnes už menšia časť učiteľov, ktorým záleží na budúcnosti svojich žiakov, bude bez ohľadu na vonkajšie okolnosti či plat zodpovedne plniť poslanie učiteľa. Ostatná časť učiteľskej obce bude aj naďalej demokraticky rozdávať známky zadarmo, ospravedlňovať neospravedlnené hodiny, učiť-neučiť, frflať na plat a materiálne podmienky. Pozorovateľmi výkonu učiteľa sú predovšetkým žiaci. Možno sú mladí,možno bez motivácie, možno leniví, no rozhodne nie sú hlúpi a veľmi dobre vedia aký je ten ktorý učiteľ.
Pochopiteľne z pohľadu žiakov je v rebríčku popularity na vrchole ten učiteľ, ktorý príde na hodinu neskoro, známky dá zadarmo a namiesto učiva rieši so žiakmi problémy typu „svetového mieru“. Pán Boh zaplať za to, že ešte existujú aj žiaci, ktorí sú v škole na to, že sa chcú učiť a niečo naučiť a tiež dokážu objektívne posúdiť kvalitu vyučovacej hodiny a učiteľa. Táto motivovanejšia časť žiakov, poznajúc náš školský systém, odchádza po skončení strednej školy najčastejšie študovať do Českej republiky.
Ako dôvod štúdia v ČR udávajú kvalitnejšie školstvo a objektívnejšie hodnotenie študentov. O tom, že po skončení vysokej školy tam väčšina zostane pracovať a my prichádzame o to najlepšie už hádam všetci vieme. Výsledkom tejto polarity v stave učiteľskom i žiackom je to,že tí učitelia, ktorí chcú niečo naučiť a tí žiaci, ktorí sa chcú učiť sú nepopulárni pre tých ostatných, ktorí namiesto práce venujú čas ohováraniu, závisti a často až nenávisti. Dôsledkom tohto stavu a to nielen v školstve je už spomenutý odchod tých lepších do zahraničia, nárast prejavov extrémizmu, šikanovania, netolerancie a v neposlednom rade stúpajúce volebné preferencie ĽSNS.
Premiér sa potom v Ostrom Grúni pýta, prečo práve tu, v mieste tak skúšanom fašistami bolo vysoké percento voličov tejto strany, ďalšou otázkou je kto urobil chybu? Rodičia, učitelia, my? Nuž, ak mladým ľuďom už v škole ukazujeme ako nedodržiavať pravidlá resp. ich porušovať, ako klamať, ako uprednostňovať tých, ktorí si to nezaslúžia a poukazovať na čiernu a tvrdiť, že je biela, nedivme sa, že hnedne. Lebo tá hnedá v ponímaní mlčiacej menšiny predstavuje pre nich pravidlá a sľubuje poriadok. Čo s tým? Poprieť realitu, zatvoriť oči, ak nevidíme problém, tak jednoducho neexistuje. Oči by nám mala otvoriť sotva 20 ročná dievčina, ktorá sa zúčastnila pochodu Osvienčim – Žilina a ktorá na otázku redaktorky verejnoprávnej televízie, prečo sa zúčastnila tohto pochodu okrem iného povedala: „Preto,lebo morálka našej spoločnosti je identická s tou aká bola pred druhou svetovou vojnou.“ V tomto prípade peniaze v školstve nie sú na prvom mieste.