Čarovné slovíčko posledných rokov je reforma. Po každej reforme v školstve má väčšina učiteľov nielen pocit, ale aj dôkazy o tom, že systém funguje komplikovanejšie, chaotickejšie, smeruje ešte k väčšej destabilizácii a nie k zlepšeniu. Okrem toho každá reforma stojí množstvo peňazí.
Ak sa nájdu odvážlivci a poukážu na tieto fakty sú označovaní za spiatočníkov a neflexibilných pracovníkov.
Po určitom čase zavedenej reformy sa nejakým zázračným spôsobom zistí, že nefunguje podľa predstáv reformátorov a príde čas nato, aby vznikla reforma reformy.
Páni reformátori v oblekoch, dámy reformátorky v kostýmoch, rozbalia svoje laptopy, grafy, tabuľky či zahraničné príklady novej reformy. Všetko to zabalia do ligotavého úsmevu a bezchybného vystupovania vydretého mediálnym tréningom. A keďže na trhu platí, že obal predáva, skutočný obsah a cena sú prekryté práve lákavým obalom.
Výsledkom všetkých „úspešných“ reforiem bola a je nižšia kvalita vzdelania a celého systému, o ktorej svedčia aj čím ďalej tým horšie výsledky našich žiakov v rozličných testovaniach.
Paradoxne práve v bývalom Československu sme mali jeden z najlepších školských systémov na svete(!) a zahraničie chodilo „odpisovať“ od nás.
V súčasnej postpravdivej dobe plnej nekonečných pozlátok, klamstiev a egoizmu, by sa mohli objaviť ostrovčeky zdravého sedliackeho rozumu, ktorý by v školskom systéme oprášil veci overené storočiami(!), pretože tie fungujú aj dnes.
Potom by výsledkom vzdelávania nebol moderný analfabetizmus v zmysle:
Základ, na ktorom celá stavba vzdelávania stojí, je založený na tríviu čítať, písať a počítať. Ak tento základ nie je dostatočne pevný nedá sa na ňom stavať.
Pevný základ sa bez precvičovania, opakovania a aj mechanického učenia sám nepostaví.
Do skorej reformy priatelia!