Vražda mladého novinára a jeho snúbenice odkryla skutočnú tvár Slovenska – hanba, stoka, hnus, a preto sa pýtam:
– všetkých Vás, ktorí sa pretŕčate pred kamerami, aby ste si na pozadí brutálnej smrti nevinného človeka „utrhli kus žvanca“ (lebo ešte Vám nestačí)
– všetkých Vás, ktorí štekáte, hryziete, kopete, hystericky kričíte, akože plačete, strhávate na seba pozornosť, ukazujete na iných, pľujete, klamete a pasujete sa do pozície sudcov
– všetkých Vás sa pýtam – kto a čo Vám dáva právo takto sa správať?
Akým právom si myslíte, že Vy, ktorí optimalizujete dane, „šachujete“ s firmami, schovávate účty na povalách starých mám, skupujete pozemky za facku, na kontách máte milióny vďaka sprivatizovaným firmám Vašich rodičov, okrádate ľudí cez nebankovky, ukazujete sa v spoločnosti kriminálnikov a mafiánov, akým právom kričí zlodej, chyťte zlodeja?
Čo ste okrem napchatia vlastných vreciek (keď už máte tú moc) urobili pre ľudí tohto štátu? Čo konkrétne?! Niečo, čo túto spoločnosť vďaka Vám posunulo k lepšiemu, ľudskejšiemu, morálnejšiemu a dôstojnejšiemu?
Od roku 1989 sa tu v mene demokracie, kapitálu, mamonu, vlastného prospechu a vďaka „obetavej práce“ väčšiny tých, čo viedli tento štát, rozkradol majetok, dane, zdevastovalo životné prostredie, zničilo vzdelávanie, zdravotníctvo, vyrúbali lesy, vymyl mozog bežným ľuďom a všade je nekonečné amorálne bahno, ku ktorému ste nemalou mierou prispeli aj Vy!
Namiesto činov kopete, pľujete, štekáte ako aj teraz a priživujete sa na smrti človeka, ktorému sa toto všetko priečilo!
Tiež sa pýtam všetkých Vás (nás) občanov mlčiacich mimo kamier, neprekáža nám táto morálna stoka? Zvykli sme si, naučili sme sa „v kapitalistickej demokracii“ držať hubu a krok?
Pýtam sa, či sme tiež ochotní za omrvinku zo žvanca nevidieť, nepočuť, zabuchnúť dvere, zaprieť rozum, zamknúť srdce, prikyvovať, štekať a vrčať za dverami svojho bytu alebo krčmy?
Skutočne nie sme schopní rozlíšiť, kto pred tou kamerou je ten čo vodu káže a víno pije?
Čo okrem vrčania za zatvorenými dverami bytu, či krčmy sme pre naše spoločné dobro urobili my?
Čo konkrétne?
Ozvali sme sa, keď sa niekde v našej blízkosti kradlo, podvádzalo, intrigovalo?
Podporovali sme, či už aktívne alebo mlčaním, faloš, klebety, neschopnosť, bezbrehý egoizmus či pseudomorálku?
Aký príklad dávame deťom, kolegom, susedom?
Ak žiaden, o čo sme hodnejší od tých, čo robia cirkus pred kamerami?
Akú občiansku soločnosť a astmoféru tu dolu vytvárame my? Za všetko nemôžu len politici, ale aj naše občianske (rozumej morálne) konanie a postoj.
Podľa pomocného košického biskupa Mareka Forgáča sa táto tragédia stala pre lásku k peniazom a dodal, že: „Slovensko potrebuje návrat k láske a k ľudským hodnotám.“
Preto vyzývam všetkých občanov – tých pred kamerami, aj tých za dverami bytov, aby sme všetci začali sami od seba, lebo pohnúť sebou je oveľa ťažšie, ako manipulovať tými okolo. Hlavne začnime, aby biele vrany, ktoré sa ešte medzi nami vyskytujú neboli na odstrel.
NAJDÔLEŽITEJŠIE POST SCRIPTUM
MOJA HLBOKÁ ÚCTA A POKLONA RODIČOM NEBOHÉHO JÁNA KUCIAKA, KTORÍ VYCHOVALI TAKÉHOTO SYNA!
MOJA HLBOKÁ ÚCTA A POKLONA IM AJ CELEJ RODINE, ŽE SVOJ NEKONEČNÝ SMÚTOK PREŽÍVAJÚ VO SVOJICH SRDCIACH, V KRUHU SVOJICH BLÍZKYCH ZA DVERAMI SVOJHO BYTU.
MOJE OSPRAVEDLNENIE ZA ČASŤ TEJTO SPOLOČNOSTI, KTORÁ JE SCHOPNÁ V TAKEJTO CHVÍLI SA PRIŽIVOVAŤ NA NESKUTOČNEJ TRAGÉDII VYHASNUTÉHO MLADÉHO ŽIVOTA.