Súčasný stav na Slovensku sa označuje ako politická kríza. Lepšie ju, ale vystihuje prívlastok- morálna. Je už dlho krízou celej našej spoločnosti a nemôže za ňu len posledná vláda.
Vyvíjala sa od roku 1989, keď moc ležala na ulici a mohol ju zdvihnúť ktokoľvek a ktokoľvek ju aj potom prevziať. Odvtedy sa zásadným spôsobom zmenilo takmer všetko, čo pred rokom 1989 tvorilo piliere odbornosti a elementárnej slušnosti.
Zmena rodiny.
Aká je rodina, taká je spoločnosť. Kde je dnes skutočná rodina? Napriek technickým vymoženostiam – perie práčka, umýva umývačka, vozíme sa autami, varíme (ak varíme) z polotovarov, záhrady neobrábame – kúpime si, aj pri tom všetkom je výchova detí prázdnym pojmom.
Ženy „zhrubli“ a muži „zoženšteli.“
Zmena vzdelávania.
Vzdelávanie je v podobnej deštrukcii ako aj rodina. Do školy sa už len poväčšine chodí (niekedy ani to nie), aby bol v rukách „nejaký papier“. Mnohých ani tento papier neoprávňuje k ničomu, lebo po absolvovaní štúdia je výsledkom to, že kuchár nevie variť, ekonóm účtovať, zdravotná sestra ošetrovať a možno aj preto len 20% absolventov pracuje v tom, čo vyštudovali.
Že by škola popri učení mala aj vychovávať, nato je učiteľská zaklínacia formula: „Vychovať ich mali doma.“
Zmena cirkví.
Pred rokom 1989 mali cirkvi komunistického nepriateľa a menej majetkov, tak viac času venovali svojim členom a miesto politického kázania, kázali o láske, dobre, o desatore, vzájomnej úcte a pomoci. Akonáhle zmizol nepriateľ, vyprázdnili sa aj kostoly.
Zmena politickej moci.
Tí, pred rokom 1989, ak keď kradli neboli nenažraní. Nevlastnili vozové parky, jachty, lietadlá, kaštiele, či zámky, aj keď sa mali lepšie ako zbytok občanov.
A keďže sa na ich účtoch rádovo netočili miliardy zo štátnych peňazí, zostalo aj pre občanov v podobe sociálnych istôt.
Z týchto menovaných zmien pramení vlastná deštrukcia slovenského národa, ktorá je taká hlboká, že vytvorenie „Slušného Slovenska“ je len zbožným želaním.
Tento zdanlivý boj pravice a ľavice už má víťaza a dokonca aj zostavenú vládu a tá už prevzala moc.
Jej ministrami sú: Faloš, Nenažranosť, Nevychovanosť, Nevzdelanosť, Klamstvo, Diletanstvo a Závisť.
Premiérkou takejto vlády je Nenávisť a jej hlavným vládnym programom je zabiť zvyšky prirodzenej múdrosti a inteligencie.
Nenávisť za pomoci svojich ministrov Diletanstva a Závisti postupne dosadila na riadiace posty v štátnych a verejných inštitúciách miesto odborníkov a morálnych autorít servilných pajácov, u ktorých práve odbornosť, skúsenosť a morálka absentujú.
A tak 29 rokov hráme sociálne divadlo na pánov, na odborníkov, na celebrity, na kresťanov, herci na sudcov a politikov, politici na hercov a ľudomilov.
Tak teda s kým za „Slušné Slovensko?“
Na to, aby sme medzi sebou našli ľudí, ktorí vytvárajú skutočné hodnoty (a nezaberajú len miesto a mlátia prázdnu slamu) potrebujeme mať zdravý (objektívny) úsudok, morálne zásady a odvahu.
Na to však treba: skutočnú výchovu z rodiny a zo školy, skutočné vzdelanie (nerovná sa vysokoškolské) a poctivosť.
Švédsky spisovateľ (severské detektívky) Rosenfeldt nedávno povedal: „Dlhoročné skúsenosti, prirodzená múdrosť a inteligencia už nie sú terno.“
Tak teda s kým za Slušné Slovensko?
S akože vychovanými, s akože vzdelanými, s akože skúsenými, s akože čestnými…..