Oddelenie traumatológie – pacient po autonehode so zlomenými hornými končatinami: „Sestrička, boli by ste taká dobrá, naliali by ste mi, prosím Vás, do pohára vodu?“ Sestra: „Ja som nechodila na vysokú školu preto, aby som Vám nalievala vodu!“
Oddelenie interného lekárstva – pacient po infarkte srdca: „Sestrička, prosím Vás, mohli by ste mi pomôcť posadiť sa?“ Sestra: „Za ten úbohý plat, čo mám, ja Vás veru dvíhať nebudem!“
Oddelenie neurológie – pacient po mozgovej mŕtvici: „Sestrička, prosím Vás, pokrájajte mi mäso, nedá sa mi to len s jednou rukou.“
Sestra : „No, to musíte zvládnuť sám, veď ako chcete byť sebestačný?“
Sestrička Anička. Pokojná, s milým úsmevom a odbornými radami vnášala pokoj a istotu do preplnenej urologickej ambulancie. Srdcom vždy vedela čo chorí potrebujú.
Sestrička Marta. Dôstojná intelektuálka, prísne rešpektujúca zásady asepsy a antisepsy chirurgického oddelenia pri ošetrovateľských výkonoch. Prirodzená autorita vždy pripravená pomôcť chorému.
Sestrička Edita. Rozvážna, usmiata, rozbehaná po svojom pediatrickom obvode, aj keď už dávno mala po pracovnom čase. „Jej deti“ sú jej ešte aj dnes za všetko vďačné.
Sestrička Majka. Široký úsmev, upokojujúci hlas, neoceniteľné rady . Povzbudí mamičku po cisárskom reze, operovanej gynekologickej pacientke je oporou pri vstávaní z postele. Vždy vycíti, kedy ju pacientka potrebuje.
Čo majú Anička, Marta , Edita a Majka spoločné? Okrem toho, že sú alebo boli zdravotnými sestrami, pacienti ich volajú anjelmi.
Všetkým anjelom k ich dňu želáme z dobrého len to najlepšie, z pekného len to najkrajšie, pevné krídla v ich rozlete a ak by sme mali tú moc obsypali by sme ich zlatom.
Tým ostatným (ktorí sú v každej profesii nielen tej sesterskej) želáme tiež len to najlepšie: vyššie platy, vysokoškolské tituly, sebestačných pacientov a menej a menej práce.
Tak teda všetko najlepšie Aničky, Martušky, Editky a Majky, my pacienti si želáme, aby Vás anjelov bolo viac.