V posledných dňoch rezonuje médiami diskusia, ktorú vyprovokoval dokument Zuzany Límovej Medzi nami.
To, že tento dokument vyvolal množstvo emócií a hodil všetkých lekárov – pôrodníkov do jedného pomyselného vreca, čím vyvolal verejné pohoršenie, odkryl osobné zlyhania lekárov a nie poskytovanie pôrodníckej starostlivosti ako celku.
Vytvára negatívnu reklamu tým, ktorí svoju prácu vykonávajú odborne a humánne na vysokej úrovni. Ak by autorka dokumentu venovala pozornosť ktorémukoľvek medicínskemu odboru, v ktorejkoľvek nemocnici našla by množstvo materiálu na profily osobností zdravotníckych pracovníkov.
To, že nie všetci robia svoje povolanie v akejkoľvek profesii na štandardnej úrovni je všeobecne známy fakt. Ak sa takéto niečo deje v humánnych profesiách, tak je to o to viditeľnejšie a smutnejšie. V zdravotníctve dvojnásobne.
Prečo sa o tom nehovorí? Hovorí, predovšetkým medzi pacientmi a ich príbuznými, ale kompetentní nadriadení tento fakt s nadhľadom ignorujú.
Dôvodov na ignoráciu je viacero. Lebo si vedúci pracovníci chcú udržať svoju pozíciu, lebo chcú byť obľúbení, lebo chcú vyhovieť všetkým kolegom, lebo nie je dostatok personálu, lebo chcú byť ľudskí k závažným odborným aj humánnym pochybeniam spolupracovníkov. A hlavne preto, lebo je to tá najjednoduchšia cesta! S nikým zo spolupracovníkov nemajú problém a v kolektíve sú obľúbení. Čím je táto benevolencia väčšia, tým častejšie je menej ľudskosti od zdravotníkov na strane pacientov.
Ako pacient dostaneš jedlo – najedz sa, to, že nevládzeš alebo máš obe ruky v sadre je tvoj problém. Pýtaš sa na toaletu, vymoč sa do plienky, na čo ju máš, kto ťa bude dvíhať z postele, aj keď by si sa na toalete len tak obyčajne ľudsky vymočil.
Ak si odkázaný len na posteľ vezmeme ti signalizačné zariadenie, aby si stále nezvonil, lebo tu nie si sám.
Máš stareckú demenciu a roztrhneš si plienku, dostaneš po rukách, veď aj tak si to nepamätáš.
Odchádzaš domov, vyhodia ťa dve-tri hodiny pred odchodom z postele aj keď si slabý a nevládzeš, aj keď tú tvoju posteľ súrne nepotrebujú, ale rýchlo, rýchlo treba všetko urobiť a tebe nech je útechou, že ideš domov.
To, že sa pýtaš na veci, na ktoré máš zákonný nárok a či dostaneš na ne odpoveď je už len zanedbateľná maličkosť, keďže si vedomky-nevedomky podpísal, že so všetkým súhlasíš.
Všetko toto a ešte viac je denne podávané s hnevom, odporom, aroganciou, agresivitou a ľahostajnosťou, kdekoľvek, nielen v pôrodníctve.
Všetko sú to osobnostné zlyhania jednotlivcov, ktorí sa začínajú nebezpečne množiť medzi tými, ktorí svoje povolanie vykonávajú na požadovanej odbornej a etickej úrovni.
Pritom všetci, jedni i druhí, majú rovnaký plat a pochopenie svojich nadriadených.
Všade platí, že ryba smrdí od hlavy, od každej. Od riaditeľov nemocníc, cez vedúcich lekárov, vedúce sestry až po radových zdravotníkov.
Miliónová magnetická rezonancia, či laser alebo robotický operatér.
Da Vinci možno zaistí odbornosť, ale bez ľudskosti má len polovičnú hodnotu nielen na pôrodniciach.
Nuž po temer desať ročnom ovládaní a rozkradani... ...
Čo dodať k tomuto článku? Byť manželom ...
Vždy je to o konkrétnom človeku,sú dobrí ...
Spamoval si tu ty, ze autorka opakuje nieco od ...
Ja osobne i z počutia od známych, mám s lekármi... ...
Celá debata | RSS tejto debaty