necudujemsa

Čarovné slovíčko posledných rokov je reforma. Po každej reforme v školstve má väčšina učiteľov nielen pocit, ale aj dôkazy o tom, že systém funguje komplikovanejšie, chaotickejšie, smeruje ešte k väčšej destabilizácii a nie k zlepšeniu. Okrem toho každá reforma stojí množstvo peňazí.

Ak sa nájdu odvážlivci a poukážu na tieto fakty sú označovaní za spiatočníkov a neflexibilných pracovníkov.

Po určitom čase zavedenej reformy sa nejakým zázračným spôsobom zistí, že nefunguje podľa predstáv reformátorov a príde čas nato, aby vznikla reforma reformy.

Páni reformátori v oblekoch, dámy reformátorky v kostýmoch, rozbalia svoje laptopy, grafy, tabuľky či zahraničné príklady novej reformy. Všetko to zabalia do ligotavého úsmevu a bezchybného vystupovania vydretého mediálnym tréningom. A keďže na trhu platí, že obal predáva, skutočný obsah a cena sú prekryté práve lákavým obalom.

Výsledkom všetkých „úspešných“ reforiem bola a je nižšia kvalita vzdelania a celého systému, o ktorej svedčia aj čím ďalej tým horšie výsledky našich žiakov v rozličných testovaniach.

Paradoxne práve v bývalom Československu sme mali jeden z najlepších školských systémov na svete(!) a zahraničie chodilo „odpisovať“ od nás.

V súčasnej postpravdivej dobe plnej nekonečných pozlátok, klamstiev a egoizmu, by sa mohli objaviť ostrovčeky zdravého sedliackeho rozumu, ktorý by v školskom systéme oprášil veci overené storočiami(!), pretože tie fungujú aj dnes.

Potom by výsledkom vzdelávania nebol moderný analfabetizmus v zmysle:

• žiaci vedia čítať, ale nerozumejú textu
• žiaci majú matematiku, ale nevedia počty a sú finančne negramotní
• žiaci vedia písať, ale nevedia napísané po sebe prečítať

Základ, na ktorom celá stavba vzdelávania stojí, je založený na tríviu čítať, písať a počítať. Ak tento základ nie je dostatočne pevný nedá sa na ňom stavať.

Pevný základ sa bez precvičovania, opakovania a aj mechanického učenia sám nepostaví.

Do skorej reformy priatelia!